Turistika, výlety do okolia

Budiš

Budiš Minerálna voda s chuťou málo výraznej sírnej kyselky je intenzívne využívaná ľuďmi zo širokého okolia. Nad prameňom bol vybudovaný drevený altánok, prameň aj okolie udržiava ho Obecný úrad v Budiši. 

Údaje potvrdzujúce, že prírodná minerálna voda Budiš pochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti katastra, sú čerpané najmä z kroniky obce Budiš. Podľa doterajších vedeckých výskumov a štúdií historických materiálov o pôvode a vzniku obcí v okrese Martin sa datuje vznik obce Budiš do roku 1573.

Prameň Budiš v roku 1573 objavil prírodovedec a benediktínsky mních Mikuláš Pavol Brikcius. Pili ju bohatí aj chudobní, aby si upevnili a zlepšili zdravie.

Prvá zmienka o obci Budiš pochádza z roku 1573, keď došlo k sporom o majetky medzi pravnianskymi Serafinovcami a rodinou Rakovských z Kaľamenovej. Budiš ako majetok rodiny Rakovských nemal ani vlastné dejiny a vždy bol spojený s osudmi susednej obce Kaľamenová.

Iba v 17. storočí sa dostal Budiš na istý čas do vlastníctva Horváthovcov, ktorí mali časť svojich majetkov aj v Kaľamenovej, no neskoršie a potom až do 18. storočia patril Budiš výlučne rodine Rakovských. V prechodnom období 17. storočia sa vyskytuje aj názov Budišovo, ktoré vzniklo z viacerých povestí. Jedna z najznámejších hovorí, že keď sa Rakovský konečne pokonal o majetky s Pravňanmi, po podaní ruky si na zmierenie povedali: „Budiš” – nech sa tak stane. Erbom obce Budiš je ihličnatý strom – symbol pevnosti a zakorenenia obyvateľov. V tomto období sa začínajú spomínať aj prvé zmienky o dvoch budišských prameňoch.

Budišské pramene spomína aj prvý slovenský historik Matej Bel v latinskom spise „Známosti Uhorska” z r. 1723. Píše nielen o ich priaznivom pôsobení na žalúdok a pečeň, ale aj o iných účinkoch. Básnik, historik mošovský rodák Ján Kollár, autor diela: „Slávy dcéra” opisuje lásku básnika k Maríne a jeho putovanie po krajoch obývaných v minulosti Slovanmi. Znelka z tohto diela opisuje rodný Turiec a v ňom aj obec Budiš. Z iných zdrojov sa tiež spomína návšteva Budiša Jánom Kollárom, ktorý si údajne liečil svoje pľúcne neduhy pitím budišskej vody pri návšteve svojej rodiny v obci Pravno, kde mal brata farára.

Do polovice 20. storočia pili rodáci obce Budiš a ľudia zo širokého okolia minerálnu vodu z prameňov, ktoré vyvierali samovoľne v budišských močariskách.

Údaje potvrdzujúce, že prírodná minerálna voda Budiš pochádza z vymedzenej zemepisnej oblasti katastra, sú čerpané najmä z kroniky obce Budiš. Podľa doterajších vedeckých výskumov a štúdií historických materiálov o pôvode a vzniku obcí v okrese Martin sa datuje vznik obce Budiš do roku 1573.

Prameň Budiš v roku 1573 objavil prírodovedec a benediktínsky mních Mikuláš Pavol Brikcius. Pili ju bohatí aj chudobní, aby si upevnili a zlepšili zdravie.

Prvá zmienka o obci Budiš pochádza z roku 1573, keď došlo k sporom o majetky medzi pravnianskymi Serafinovcami a rodinou Rakovských z Kaľamenovej. Budiš ako majetok rodiny Rakovských nemal ani vlastné dejiny a vždy bol spojený s osudmi susednej obce Kaľamenová.

Iba v 17. storočí sa dostal Budiš na istý čas do vlastníctva Horváthovcov, ktorí mali časť svojich majetkov aj v Kaľamenovej, no neskoršie a potom až do 18. storočia patril Budiš výlučne rodine Rakovských. V prechodnom období 17. storočia sa vyskytuje aj názov Budišovo, ktoré vzniklo z viacerých povestí. Jedna z najznámejších hovorí, že keď sa Rakovský konečne pokonal o majetky s Pravňanmi, po podaní ruky si na zmierenie povedali: „Budiš” – nech sa tak stane. Erbom obce Budiš je ihličnatý strom – symbol pevnosti a zakorenenia obyvateľov. V tomto období sa začínajú spomínať aj prvé zmienky o dvoch budišských prameňoch.

Budišské pramene spomína aj prvý slovenský historik Matej Bel v latinskom spise „Známosti Uhorska” z r. 1723. Píše nielen o ich priaznivom pôsobení na žalúdok a pečeň, ale aj o iných účinkoch. Básnik, historik mošovský rodák Ján Kollár, autor diela: „Slávy dcéra” opisuje lásku básnika k Maríne a jeho putovanie po krajoch obývaných v minulosti Slovanmi. Znelka z tohto diela opisuje rodný Turiec a v ňom aj obec Budiš. Z iných zdrojov sa tiež spomína návšteva Budiša Jánom Kollárom, ktorý si údajne liečil svoje pľúcne neduhy pitím budišskej vody pri návšteve svojej rodiny v obci Pravno, kde mal brata farára.

Do polovice 20. storočia pili rodáci obce Budiš a ľudia zo širokého okolia minerálnu vodu z prameňov, ktoré vyvierali samovoľne v budišských močariskách.

Prírodná minerálna voda v BUDIŠI.

Zásadná zmena nastala v 60. rokoch, kedy boli navŕtané na Budiši vrty B-1 a B-2, urobili sa hydrogeologické prieskumy ich výdatnosti pre účely plnenia prírodnej minerálnej vody do spotrebiteľského balenia. Výdatnosť vrtu B-1 bola veľmi nízka a z tohto dôvodu bol vrt ponechaný ako pozorovací objekt a dodnes vyviera prelivom a slúži na odber prírodnej minerálnej vody pre samozásobovateľov. Vrt B-2 bol využívaný pre účely plnenia do spotrebiteľského balenia na jednoduchých výrobných zariadeniach, ktoré boli obsluhované ručne až do roku 1967.
V rámci výsledkov hydrogeologických prieskumných prác potrebných na vybudovanie nových vrtov minerálnych vôd sa v roku 1967 začalo so stavebnými prácami na novej plniarni a administratívnych budovách v Budiši.
V roku 1977 boli sprevádzkované pramene B-3 a B-4. Vrt B-2 bol zlikvidovaný, nakoľko svojimi hydrotechnickými parametrami nezabezpečoval požiadavky plniarne. Vrt B-1 v súčasnosti slúži na odber verejnosti.
V roku 1979 bol v Budiši zahájený začiatok plnenia prírodnej minerálnej vody
V roku 1995 bol závod Budiš sprivatizovaný
V rokoch 1994 až 1996 bola na vrtoch B-3 a B-4 uskutočnená rekonštrukcia a v roku 1999 bol vykonaný hydrogeologický prieskum možnosti rozšírenia zdrojov prírodnej minerálnej vody.
V r. 1999 bol vyhĺbený ďalší vrt B-5 prírodnej minerálnej vody.
V r. 2000 bol vyhĺbený ďalší vrt B-6 prírodnej minerálnej vody.
V r. 2002 bola vykonaná likvidácia starších záchytných objektov B-3 a B-4
V r. 2003 bol do prevádzky uvedený vrt B-6 ako jediný exploatačný objekt, vrt B-5 slúži ako záložný zdroj.

Z adresy::
nebo Map

RSS kanál  RSS kanál - formát ATOM  |  Mapa stránky  |   Prehlásenie o prístupnosti  |  Kontakty  |  (c) OcÚ Jasenovo                                       Vyrobil: PR-MEDIA.sk

PR-MEDIA